Na zdravie človeka nevplýva pozitívne len pitie červeného vína, ale aj bieleho - pravda s mierou.
Vo svojich preventívno-ochranných účinkoch sa biele víno dokonca vyrovná červenému a v niektorých ohľadoch ho dokonca predbehne, tvrdí športový lekár Klaus Jung z univerzity v Mohuči.
Striedma konzumácia bieleho vína spôsobuje pokles hladiny tzv. zlého cholesterínu LDL, ktorý podporuje vápenatenie tepien, zatiaľ čo hladina dobrého cholesterínu HDL, chrániaceho srdce, v organizme stúpa.
Ďalším kladom bieleho vína je, že obsahuje polyfenoly, organické zlúčeniny, ktoré fungujú ako antioxidanty a chránia organizmus pred škodlivými účinkami kyslíkových radikálov.
Pitie vína taktiež znižuje tvorbu fibrinogénu, látky podporujúcej zrážanlivosť krvi. Práve zvýšená zrážanlivosť krvi má na svedomí mnohé embólie, trombózy, srdcové a mozgové infarkty.
Víno proti rakovine
Už od pradávna sa hovorí, že vo víne je pravda. Okrem nej však obsahuje napríklad flavonoidy, ktoré chránia ľudský organizmus
pred voľnými radikálmi, látkami, ktoré urýchľujú starnutie buniek. Niektoré flavonoidy pôsobia dokonca proti tumorom, katechín znižuje riziko infarktu a mozgovej porážky. Alkohol a chuťové látky obsiahnuté vo víne podporujú uvoľňovanie gastrínu, látky, ktorá spôsobuje zvýšenú produkciu žalúdočnej kyseliny. Víno tak robí najmä ťažké jedlá ľahšie stráviteľnejšími a aj chutnejšími.
Okrem toho obsahuje resveratrol, látku podobnú hormónom, ktorá sa nachádza v hroznových šupkách. Táto pôsobí protizápalovo a dokonca brzdí rast rakovinových buniek. Najviac ho obsahuje červené víno, najmä burgundské.
Červené víno vraj nechráni srdciarov...
Nízky ukazovateľ úmrtnosti Francúzov trpiacich na srdcovocievne choroby údajne nevyplýva z pravidelnej spotreby červeného vína, ale z dlhoročnej francúzskej
tradície stravy s nízkym obsahom živočíšnych tukov. Uviedol to v štúdii tím britských odborníkov Wolfsonovho ústavu, ktorý porovnával v dvadsiatich priemyselne vyspelých krajinách spotrebu živočíšnych tukov, hladiny cholesterolu, spotreby červeného vína a úmrtnosť na srdcovocievne choroby. Lekári pod vedením profesora Lawa uverejnili štúdiu v odbornom časopise British Medical Journal.
Lekári v štúdii uviedli, že úroveň úmrtnosti na srdcovocievne choroby oveľa viac súvisí s výraznou spotrebou živočíšnych tukov. Dobré zdravie francúzskych srdciarov sa tak neudržuje spotrebou červeného vína, čo sa stalo podnetom na vypracovanie spomínanej štúdie. Producenti červeného vína často s radosťou opakovali, že pravidelné konzumovanie červeného vína "je dobré pre zdravie srdca". Preto si tím britských lekárov Wolfsonovho ústavu položil otázku: "Čo ak to nie je pravda?", a začal skúmať príčiny, pre ktoré francúzski srdciari majú lepšie zdravie ako ľudia trpiaci na srdcovocievne choroby v iných priemyselne vyspelých krajinách.
Víno má preventívne vlastnosti, ale nie je liek
Víno obsahuje látky s protioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami, ale stále sa nedá povedať, že by mohlo pôsobiť ako liek. Konštatovali to v priebehu minulého týždňa vo francúzskom Bordeaux vedci rôznych disciplín na odbornom seminári o víne a zdraví. Seminár zorganizovala Lekárska univerzita a Fakulta oenológie v Bordeaux.
Na seminári s názvom Krv a víno sa zúčastnilo 200 lekárov a vedcov. Tí v Bordeaux predniesli najnovšie výsledky výskumov o vlastnostiach vína a jeho terapeutických možnostiach.
Profesor Joseph Vercauteren z Bordeaux vyzdvihol polyfenoly obsiahnuté vo víne s ich protioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami. Ak si bunky urobia zásoby polyfenolov, budú môcť lepšie bojovať proti neurodegeneratívnym pochodom, rakovine alebo starnutiu. Lenže na to zatiaľ niet dôkazov, sú len indície, dodal profesor Vercauteren.
Potenciálne vlastnosti polyfenolov vedú mnohých vedcov k ďalším výskumom. Profesor parazitológie z univerzity v Bordeaux Philippe Vincendeau preukázal, že polyfenoly majú priamy účinok na parazity vyvolávajúce spavú chorobu.
Potvrdilo sa, že víno má priaznivý účinok pri aterotrombóze. Víno má v tomto prípade preventívny účinok. Francis Raul uviedol, že jeden z polyfenolov, resveratrol, je zaujímavý ako chemicko-preventívna látka, ale nemá liečivý účinok.
Profesor Vercauteren konštatoval, že vedci sú stále "len" vo výskumnom štádiu možností polyfenolov. Nateraz treba stále zachovávať opatrnosť a zdôrazňovať: víno nie je liek.